Slovenská kriminalistika sa v posledných rokoch stále viac zrieša s využitím kryptografických technológií. Od roku 2020 sa špecificky zmenil právny rámec, ktorý reguluje šifrovanie a jeho využitie pre vyšetrovacie orgány. Nový zákon o kriminalistických činnostiach (zákon č. 40/2023 Z.z.) zaviedol jasnejšie pravidlá, ktoré zaručujú, že šifrované komunikácie môžu byť odvolané iba v konkrétnych prípadoch, napríklad pri vyšetrovaní teroristických aktivít alebo šírenia pedofiličných obsahov. Tento zákon sa stáva klíčovým pre zabezpečenie rovnováhy medzi ochranou súkromia a možnosťou vyšetrovania trestných činov.
V súčasnosti je najvýznamnejším nástrojom pre kriminalistické vyšetrovacie orgány šifrovanie v prípade, keď sa špecificky zistená, že sa o niečom špekuluje. Napríklad v prípade vyšetrovania cyberkriminality, kde sú často používané šifrované komunikácie, napríklad v Telegramových skupinách alebo v prípade útokov na bankové systémy. Podľa údajov z roku 2022, ktoré publikoval Úrad pre zabezpečenie informácií (ÚZIS), bolo v roku 2021 vyšetrovaných viac ako 1 200 prípadov, kde bolo potvrdené špecifické šifrovanie. otvoriť odkaz na stránke ÚZIS sa nachádza podrobné zoznamy typov vyšetrovacích postupov, ktoré sú vhodné pre šifrované komunikácie.
V praxi sa často stretávame s problémom, že šifrované komunikácie sú pre vyšetrovacie orgány prakticky neprístupné. Napríklad v prípade šifrovania s klíčom, ktorý je uložený na externých diskoch alebo v cloudových službách, je potrebné vyvíjať nové metódy, ktoré by umožňovali odvolanie šifrovania bez porušenia súkromia. V roku 2023 sa v Slovenskej republike uskutočnila prvotná úspešná zkušobná akcia, kde boli použité technológie založené na kryptografických algoritmoch, ktoré umožňovali odvolanie šifrovania v konkrétnych prípadoch. Tento projekt bol financovaný z evropských fondov a spolupracoval s kriminalistickými orgánami a výskumnými inštitúciami.
Nebezpečením však nie sú len technické problémy, ale aj možnosť, že šifrované komunikácie môžu byť využité pre skryté trestné činy. Napríklad v prípade šírenia pedofiličných obsahov alebo teroristických materiálov. Podľa údajov z roku 2022, ktoré zverejnilo MNO, bolo v roku 2021 zadržaných 185 ľudí, ktorí boli v spojení s šírením takýchto materiálov, a v 70 percentných prípadoch sa používalo šifrované komunikácie. To ukazuje, že šifrovanie je stále väčším problémom pre kriminalistické orgány, a že je potrebné neustále zlepšovať postupy a technológie.
Zákon č. 40/2023 Z.z. zaviedol aj nový pojem „kriminalistická činnosť“ a definoval, že šifrovanie môže byť odvolané iba v prípade, keď existuje jasný a dostatočný důkaz, že sa o niečom špekuluje. To znamená, že vyšetrovacie orgány môžu šifrované komunikácie odvolať iba v prípade, keď sú zistené konkretné informácie, ktoré ukazujú na trestný čin. Tento zákon sa stáva klíčovým pre zabezpečenie rovnováhy medzi ochranou súkromia a možnosťou vyšetrovania trestných činov. Napríklad v prípade vyšetrovania korupcie, kde sú často používané šifrované komunikácie, je potrebné, aby boli odvolané len v prípade, keď sú zistené konkretné informácie, ktoré ukazujú na korupciu.
V budúcnosti sa očekáva, že sa šifrovanie bude stále viac používať aj v prípade prácovných procesov. Napríklad v prípade šifrovania komunikácie medzi zamestnancami a vedením firmy, kde sa často používa šifrované komunikácie, aby sa ochránili súkromné informácie. To však môže byť problémom pre vyšetrovacie orgány, ktoré môžu byť v takýchto prípadoch neistí, či sú komunikácie špecifikálne spojené s trestným činom. Nový zákon o kriminalistických činnostiach sa stáva klíčovým pre zabezpečenie rovnováhy medzi ochranou súkromia a možnosťou vyšetrovania trestných činov.
V súčasnosti existujú aj rôzne iniciatívy, ktoré sa snažia zlepšiť postupy pre odvolanie šifrovania. Napríklad v roku 2023 sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretli kriminalistické orgány, výskumní pracovníci a technologické spoločnosti. Na tejto konferencii sa diskutovalo o možnostiach využitia kryptografických technológií pre vyšetrovacie orgány. Byli prezentované rôzne technické riešenia, ktoré by umožňovali odvolanie šifrovania bez porušenia súkromia. Napríklad niektoré riešenia využívajú špecifické algoritmy, ktoré umožňujú odvolanie šifrovania len v prípade, keď sú zistené konkretné informácie, ktoré ukazujú na trestný čin.
- Podľa údajov z roku 2022 bolo vyšetrovaných viac ako 1 200 prípadov s potvrdeným špecifikovaným šifrovaním.
- V roku 2021 bolo zadržaných 185 ľudí v spojení s šírením pedofiličných materiálov, v 70 percentných prípadoch sa používalo šifrované komunikácie.
- Nový zákon č. 40/2023 Z.z. zaviedol jasné pravidlá pre odvolanie šifrovania len v konkrétnych prípadoch.
- Prvá úspešná zkušobná akcia s využitím kryptografických algoritmov pre odvolanie šifrovania sa uskutočnila v roku 2023.
- V roku 2023 sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa diskutovalo o možnostiach využitia kryptografických technológií pre vyšetrovacie orgány.